Farebná

Polámané steblo trávy,
kus hliny vlažnej a blatitej,
kus života v tej zemi nahnitej,
kus ďalej, číre zrnká kávy.

Prach si a v prach sa obrátiš!
Pyšné ruže rastú, honosné a necudné,
narcisom sa puky tisnú, lakomé a chamtivé.
Si dúha a život si rozvrátiš.

V tej zemi pustej i rozvitej,
ušlo sa života i šípke tŕnitej.
Hýri všade rudé farby,
celé dni sa popri cestách hanbí.

Ranené srdce, boľavý cit,
nechajme si od žihľavy poradiť.
Poškrábaná stonka, lístok potrhaný,
nech to skúsi nechtík - práve prisťahovaný.

Ja som cesta, pravda a život.
Ľalia svoje oči otvára, čistá a láskavá.
Tam zas tuplipán lásku rozdáva-ľúdská, tá pravá.
Svoje zrnká do náručia vetra vyhoď!

Živá voda, ňou nasiaknutá zemina,
kvitne každá kvetina.
Vyprahla zem jediná, 
vydýchla dušu suchá kvetina.
/2011/