Sklonená

Škrípajúca smietka,
polámaný výhľad,
znetvorený pohľad,
milovaná dietka.

Čaruje z myšlienok, čaruje hluchá, 
divoký vietor, šialená sníva, 
maľuje človeka, maľuje ducha, 
ostrý mráz suchý pot z tváre zmýva.

Žialiaca dúha,
znie dážď padlý,
do očí sa rúha, 
zelený krík usadlý.

Bičované dni, bičované slová,
spieva tichú pieseň jemným hláskom.
Potrhané srdce, rozmočené drevá,
zachytí tú slzu zlatým kláskom.

Anjel nebeský,
puk biely nevinný,
život pozemský,
jej dych je povinný.

Liala piesok do dlane, liala vodu do mora,
lietala ako muška nevediac kam,
hľadela do tváre, hľadelá dokorán,
čakala a pritom kráčajúc niekam.

/2011/