Garád

Kaliopky, červeno-biele káro
a na čiapke veľký brmbolec
trasúci sa ako kohútí chocholec,
vtedy 120-tka bola ešte fáro.

Detské očká ako zrnká kávy,
smiechom divnú radu prehĺtali.
Ževraj človek by mal po chodníku kráčať rád,
ževraj ten najlepší je práve garád.

A na chrbte hnedá aktovka
s oranžovým kolieskom ako žiarovka.
Smiala som sa popod fúz,
ťahala fantáziu za motúz.

Obtrhané rifle pokrčené
a na bunde jaternice natlačené.
A na čiapke taká huňa,
jak keby ma naháňala ruská zima.

Kučeravé myšlienky,
natočili spomienky.
Ževraj človek by mal po chodníku kráčať rád,
ževraj najviac naučí práve garád.

Spomínam si na tú radu nanovo,
v taške nesiem najnovší model lenovo.
Usmievam sa popod fúz,
teraz ťahám realitu za motúz.
/20.11.2011/