Je plná ruží, kvetov?Je tam vôbec leto? Možno, je však isté len to, že je úžasná a krásna, je oslnivá a jasná, že je v nej láska, tá pravá a sladká. Rajská záhrada, je skrytá v srdciach nás, je v našich fanstastických predstavách, je hlboko v srdci zakovaná ako láska krásky a pána ako cit, či dokonalá predstava. /2004/
Category Archives: Poetry
Ako sa cítim ja
Ako sa cítim ja? Na to azda nikto nemyslí? Aspoň ja si to myslím. Možno raz pochopím, vtedy, keď dospejem, kto ma má naozaj rád a kto na mňa myslí, kto ma vždy pochopí, keď sa zatváram v mysli, možno raz sa nebudem cítiť nešťastná, stratená v lístí, či bezradná, zronená v kúte izby, či na dne oceána, znetvorená a sama, zamknutá do hustej hmly. /2004/
Nie si tam ty
Keď žiaria hviezdy a nie si tam ty, srdce mi búši deň po dni. Keď slnko zapadá a nie si tam ty, sú to ťažké dni bez teba a bez lásky. Keď posledná zápalka dohorí a nie si tam ty, zhasnú všetky nádeje, veď bez pre mňa svet nejestvuje. /2004/
Utrpenie pocitov
Trpký sen zhasol myšlienku, priateľskú, vľúdnu a milú, nechal tam stáť len spomienku, prahnúcu po láske, takú divú. Nemo blčí, ukrivdene zazerá, Som spomienka či len duša bez plamienka? TRPÍM! Vykríkla zdesená. Ako krvavá lienka. Zradil ma, rozvrátil môj svet, chcem do žíl vdýchnuť jed. Chcem...chcem rozkvitnúť ako ružový kvet. Prahnem po sne. Chcem ho hneď! Som pocit a neviem byť dotykom, z tvojho srdca narobím triesky, som suchým kvietkom. Počuješ tie vresky? Chcel som len snívať, chcel som len byť. Moje suché lístky už padajú, predomnou sa nedá skryť. Som šialený a som pocit, neľutujem ani chvílu. Stal si sa bláznom - dal si mi moc. Cítiš moju silu? /2011/
Slzy alebo láska?
Slzy z výšky padajú, láska hľadá tú pravú. Oči márne svoj zrak dvíhajú, človek stratil lásku hľadanú. Pery tíško šepocú, nádej lásky strácajú. Pozrela sa láska láske priamo do srdca, pohľad zlomil láskin strach na veľa… Ticho v údolí, lístie … Čítať ďalej
Ako zabudnúť
Ako sa dá zabudnúť ¨ na chvíle nešťastné? Ako stratiť pojem o čase? Kedy srdce môže šťastie nadobudnúť? Chcem zabudnúť, na chvíle klamstiev a zloby, chcem nadobudnúť chvíle lásky a slobody. Chcem nájsť seba, to, čo dýchať nedá, to, čo ma mučí, to, čo mi srdce skľúči, keď som zronená a celá niekde tam, tam, kde som zatvorená, tam, kde ma dusí klam. Ako sa dá zabudnúť na chvíle nešťastné, na pocity hrôzostrašné? Kedy srdce šťastie môže nadobudnúť? /2004/